Vysoké edikty Hurbanove
Jonáš Záborský
Vysoké edikty Hurbanove
I.
Dáva sa na vedomosť, pri všetkých bubnoch a píšťalkách,
že sme ráčili zmeniť vysoké a smerodajné náhľady naše.
Dosaváď bolo heslo: „Hegel! Hegel! Hegel!“ a verné napodobnenie jeho temnosti.
Teraz nech bude heslom: „Kresťanstvo a Lutherov Katechizmus“.
Každý nech už zapľuje toho boha, ktorému sa klaňal do týchto čias, toho boha, ktorý v kohútovi spieva,
v hadovi syčí, v krave ryčí a nech vzýva toho pravého Abrahámovho boha,
ktorý ma povolal zo života matky za hlavu a patriarchu všetkých Slovákov.
Pod pokutou vyvrhnutia na metle ošprdanosti.
II.
Dáva sa na vedomosť, pri všetkých bubnoch a píšťalkách,
že ja, ktorý som všetkými možnými surovosťami donútil Slovákov k písaniu po Slovensky,
podržal som som si právo písať po česky.
Nikto nech sa neopováži rovnať sa v tom Nám,
pod pokutou vyvrhnutia na metle ošprdanosti.
III.
Dáva sa na vedomosť, pri všetkých bubnoch a píšťalkách,
že odteraz národ slovenský, môj neodškriepiteľný majetok,
musí sa stať celkom „národom kráľovským “.
Marš teda do ríšskej rady!
– pod pokutou vyvrhnutia na metle ošprdanosti.
IV.
Dáva sa na vedomosť, pri všetkých bubnoch a píšťalkách,
že teraz chceme úrady za každú cenu. Krik veľký, na koho ukážem:
výtečník! Oslávenec! Poloboh! Hurrá! Sláva! Tak a nie ináč,
pod pokutou vyvrhnutia na metle ošprdanosti.
V.
Dáva sa na vedomosť, pri všetkých bubnoch a píšťalkách,
že si osobujú vo verejnosti slovo tí, ktorých som k tomu nesplnomocnil. Quo ego!
Národ nech sa drží svojich vyskúšaných už vodcov,
ktorí ho postavili na prvé miesto medzi národmi,
pod pokutou vyvrhnutia na metle ošprdanosti.
VI.
Dáva sa na vedomosť, pri všetkých bubnoch a píšťalkách,
že povstávajú kadejakí Júniusovia, lžiproroci,
ktorí odporúčajú samostatné diela na ujmu orgánov mojej slávy.
Kacírstvo, až hanba! Preč so všetkými samostatnými dielami,
zvlášť od mužov, ktorí nemajú moju aprobáciu,
pod pokutou vyvrhnutia na metle ošprdanosti.
VII.
Dáva sa na vedomosť, pri všetkých bubnoch a píšťalkách,
že „vyvrhnutý mnou na metle ošprdanosti“ Záborský
vytasil sa na verejnosť s novým dielom,
hoci som mu uložil večné mlčanie.
Precitnite, slovenskí k riti kusy!
Vzdajte mu, i patrónovi jeho Viktorinovi, srdečné dýky.
Vysoké edikty Hurbanove
I.
Dáva sa na vedomosť, pri všetkých bubnoch a píšťalkách,
že sme ráčili zmeniť vysoké a smerodajné náhľady naše.
Dosaváď bolo heslo: „Hegel! Hegel! Hegel!“ a verné napodobnenie jeho temnosti.
Teraz nech bude heslom: „Kresťanstvo a Lutherov Katechizmus“.
Každý nech už zapľuje toho boha, ktorému sa klaňal do týchto čias, toho boha, ktorý v kohútovi spieva,
v hadovi syčí, v krave ryčí a nech vzýva toho pravého Abrahámovho boha,
ktorý ma povolal zo života matky za hlavu a patriarchu všetkých Slovákov.
Pod pokutou vyvrhnutia na metle ošprdanosti.
II.
Dáva sa na vedomosť, pri všetkých bubnoch a píšťalkách,
že ja, ktorý som všetkými možnými surovosťami donútil Slovákov k písaniu po Slovensky,
podržal som som si právo písať po česky.
Nikto nech sa neopováži rovnať sa v tom Nám,
pod pokutou vyvrhnutia na metle ošprdanosti.
III.
Dáva sa na vedomosť, pri všetkých bubnoch a píšťalkách,
že odteraz národ slovenský, môj neodškriepiteľný majetok,
musí sa stať celkom „národom kráľovským “.
Marš teda do ríšskej rady!
– pod pokutou vyvrhnutia na metle ošprdanosti.
IV.
Dáva sa na vedomosť, pri všetkých bubnoch a píšťalkách,
že teraz chceme úrady za každú cenu. Krik veľký, na koho ukážem:
výtečník! Oslávenec! Poloboh! Hurrá! Sláva! Tak a nie ináč,
pod pokutou vyvrhnutia na metle ošprdanosti.
V.
Dáva sa na vedomosť, pri všetkých bubnoch a píšťalkách,
že si osobujú vo verejnosti slovo tí, ktorých som k tomu nesplnomocnil. Quo ego!
Národ nech sa drží svojich vyskúšaných už vodcov,
ktorí ho postavili na prvé miesto medzi národmi,
pod pokutou vyvrhnutia na metle ošprdanosti.
VI.
Dáva sa na vedomosť, pri všetkých bubnoch a píšťalkách,
že povstávajú kadejakí Júniusovia, lžiproroci,
ktorí odporúčajú samostatné diela na ujmu orgánov mojej slávy.
Kacírstvo, až hanba! Preč so všetkými samostatnými dielami,
zvlášť od mužov, ktorí nemajú moju aprobáciu,
pod pokutou vyvrhnutia na metle ošprdanosti.
VII.
Dáva sa na vedomosť, pri všetkých bubnoch a píšťalkách,
že „vyvrhnutý mnou na metle ošprdanosti“ Záborský
vytasil sa na verejnosť s novým dielom,
hoci som mu uložil večné mlčanie.
Precitnite, slovenskí k riti kusy!
Vzdajte mu, i patrónovi jeho Viktorinovi, srdečné dýky.
