Žihadlice

Jonáš Záborský

Žihadlice.

(Farebne sú zvýraznené žihadlice, ktoré neboli publikované v súbornom diele J. Z. v roku 1989. – Pozn. red.)

1. Skryté milovanie národa.

Kto skryte len národ miluje svoj, zjavne je oplan;

toť je nečesť, marnej jestli sa necti bojíš.

2. Bájka.

Bájku slyšte. Jeden sa samostatnosti nepozbyl

národ, keď na pomoc súseda v núdzi volal.

Nič viac? Nič. To teda nie je žiadna, vy reknete, bájka.

Nech! Ja to aspon mať vždycky za bájku budem.

3. Staré a nové básnictvo.

Čas merali starší, naši syllaby básnici číslia;

div-li, že večnoveké tých knihy, týchto hrubé?

4. Dissenov výklad Pindara.

Pindara bys’ pochopil, zaopatri si Dissena výklad;

bys’ pak ten rozumel, knižnicu kúp si celú.

5. Klassičnosť knižky.

Jest vo knižce tvojej mnoho klassického opravdu;

bo diela klassické hodnes’ olúpiť vedel.

6. Presnosť poľštiny.

Chceš-li po poľsku gadať, francúzsky opatri si slovník:

Francie keď chceš učiť reč sa, učiň naopak.

7. Mnohohlavosť bohov slovanských.

Niet divu, že Slovani mnohohlavné vzívali božstvá;

jednej rozkydaní neznali nikdy hlavy.

8. Česko a Češi.

Dávno čo som túžil, to teraz dopráno mi poznať.

Česko tu, to slavné, než kdeže, medle, Češi?

9. Nudnému kazateľovi.

Múdrc ty výtrpnosť v kázňach tak často porúčaš;

tej mnoho mať, kto chodí na tvoje kázne musí.

10. Svatoplukov kôň.

Krajnu za sivku vraj Maďar od nás kúpil uhorskú;

nuš, z toho vidno, za čo vziať si ju môžme nazad.

11. Daň od hlavy.

Od hlavy daň všetci zplácať prítomne musíme;

tejto by slušne ty mal byť zbavený si dane.

12. Vydavateľovi hospodárskych novín.

Ty svet učíš v novinách nevydávať peniaze darmo;

než kupovať noviny kto tvoje tehdy bude?

13. Najpríhodnejší název žien.

Kvietkami jestli chceš nazvať ženy, ružmi nazívaj;

bo tieto krásu majú, tkneš-li sa ich, ukoľú.

14. Starinárska mania.

Chceš-li perom proslúť, nie o dar pros výroby dobrej:

než pros, abys’ písať pred stoletími umel.

15. Výbojnosť nemecká.

Výbojnosť vlastná Nemcom; či hrdinstvo, otázka.

Snaď len zbožia si viac vážili, než života.

16. Strach pred panslavizmom.

Majte protivníci strach, o jednote píšu Slovania;

skutkom ale viac sa drobia, nebojte sa nič.

17. Nudnosť Mesiády Klopštokovej.

Jestli musí v nás byť, čo v iných prebudiť chceme, napred,

ó koliké, skladajúc Mesiádu, trpel muky Klopštok!

18. Zásluhy Lafontainove.

Zásluhy má veliké predelávač Äsópa Lafontén;

gräcký lúh prituhý, rozriedil on ho vodou.

19. Neslovenskí Slováci.

K hodnosťam hľadajú sa Slováci, radujte sa Tatry:

než netopýri samí, vezmite Tatry smutok.

20. Zaslúžilosť.

Nech svet čo chce vraví, beze zásluhy už ty neumreš;

čí zločinom je život, zásluha smrť je toho.

21. Spisovateľovi skúposť kárajúcimu.

Dobre a múdre činíš, že skúposť veršami mrskáš;

v čom kto cvičil sa, o tom písať najlepšie dovedie.

22. O náhrobok pečlivému.

Náhrobný si kameň sebe zavčasu dobre opatril;

nech z toho aspon zná celý svet, že si živ bol i ty.

23. Politikovi.

Publius od pluha bol povolán ku vláde rimanský:

cesta opačná by svedčila dobre tebe.

24. Nezaslúžená sláva.

Trp, že svet modlu vzíva v tebe; veď tvoja vinna

nenie to, že hlúpy svet je a množstvo slepé.

25. Vedecký ruch v duchovenstve.

Ó čo za plodný ruch v učenom duchovenstve vedecký!

V knižkách ména stoja všech – v šematizme totiž.

26. Vznešený let „Orla tatranského.“

Veľmi Orol vysoko lieta náš. Div nenie. Je ľahký.

27. Zúmyselné rozdrobovanie Slovanstva.

Rozdrobovať pre budúce musí sa Slovanstvo spojenie;

než čo bude v mechu mať ten, kto na vetre mele?

28. Aký majú Slováci výber.

Zápas o panstvo Nemec s Maďarom vede. Niet pri tom inšej,

než komu z ních slúžiť rádeji, voľby pre nás.

29. Nerovné následky rovnej nehody.

Môže všetko Maďar so Slovákom, keď ho prevýšil:

než coky od Maďara brady Nemcovi, hoc ho prevýšil.

30. Iné časy, iná spravedlivosť.

Žiadal Maďar od Slovana zmaďarčenie,

žiada Nemec od Maďara ponemčenie;

tamto bolo spravedlivé, toto nenie.

31. Prekoť uhorský.

Bez času čas premeniť chtevše, z času Uhri vypadli;

dĺžku bolo století dať krokom, a nie rokov.

32. Najstarší pomník českej reči.

Či viete, najstarší kde vezí českej reči pomník?

V tatranských ho živý najdete ešte horách.

33. Močáryho vesť z Ruska.

V Rusku, ako chce Močáry vedeť, je zakázano mysleť;

mní, že u nás to i bez zákazu miesta nemá.

34. Močáryho zpravy o Rusku.

Jest viery hodno plnej, čo popísal o Rusku Močáry;

z obraznosti svojej vážil to všetko archívu.

35. Prečo sa ľúbi Močáry.

Ľúbi sa, hoc sprosté o Rusoch veci píše, Močáry;

niet divu, píše čo chcú ľudia, by pravda bolo.

36. Močáryho rozné nárady.

Nám len o vlasť, Maďarom len o reč dbať káže Močáry;

nuš, politická je knižka nedarmo jeho.

37. Filologický rozbor ména Rusín.

Méno nové to: Rusín. Prišitá mu je syllaba zadnia;

snaď žeby sa prednia snadneji mohla uťať.

38. Zapustenie fár.

Všetky chudobné vraj fary biskupi cielia zapustiť;

a kde potom lepších ešte umiestia kňazov?

39. Hľadajúci príbuzných Maďari.

Reč Maďari hľadajú príbuznú v Ásie púštech;

ťažko to, keď sami už pribrali reč si novú.

40. Česko-slovenčina aká má byť.

Čech pôvodnú ztratil reči formu, Slovák reči obsah;

nech prednosti svoje sdelia si, dobre bude.

41. Priateľ knižníctva slovenského.

Chcem napomáhať i ja knižníctvo všemožne slovenské;

len s kupovaniem kníh dajte svätý mi pokoj.

42. Čoho treba, aby šľachta sa priznala ku Čechom.

K národnosti bude priznávať i šľachta sa českej,

akmile najvyšší rozkaz o tom sa vydá.

43. Kázeň v cirkvi luteránskej.

Primnoho rozličných luteráni majú naši kázní;

predca nedostatkom kázne po málo hynú.

44. Vzájemné výčitky r. 1867.

Maďar. Sjezd v Moskve Slovanov je prvý krok v deľbe Rakúska.

Čech. Len škoda, že v tom nás dávno predošli ste vy.

45. Múzy na Slovensku.

Múzy chcú stálym položiť na Slovensku sa sídlom.

Než čo ku výžive im dáme? Nu, právo žobrať.

46. Žadúca krádež.

Všetky planý mi človek pokradnul knižky slovenské.

Ó ako ťa ľutujem, biedniku! Dals’ ty sebe!

47. Výhľady Slovákov.

Nič nedala vládnuca teraz snemu stránka Slovákom;

prijde-li k veslu iná, dá nepochybne nič im.

48. Darovaná ústava.

Nechceli z Viedne danú ústavu Uhri, a dobre;

lepšie nemať žiadnej, než mať a predca nemať.

49. Najspoľahlivejšia kritika.

Buď sebe súdcom sám, a abys’ to platne mohol byť,

strež dielo pod zámkou, až sa zdelá ti cudzým.

50. Taxy.

Taxi Nemec myslí, že splácať snadno je tak si;

keď teda raz si v šquare, plať a netáž sa: kváre?

51. Nápis na kladbišti.

Mrtvých prijímam ja telá, duše Nebo.

52. Ubíjanie národov.

Preč kati, jenž dosaváď ste zločincom utínali hrdlá!

Hriech to. Celé len ubiť národy volno teraz.

53. Maďari pod vládou celodržavnou.

Na vládu prečo tak Maďari vcele hromžia bachovskú?

Krivda je im, že činiť krivdu nemôžu sami.

54. Český snem bez Čechov.

Čož to, že jednoho niet českom Čecha na sneme? Čož to?

Nuš, čo Čechom do Čiech? Žid je tu pán a Nemec.

55. Napomenutie starcov ku skromnosti.

U starcov rada inde, u nás u chlapcov a žiačkov;

dobre to, tak národ zostane večne mladým.

56. Konečné poraženie rusomilov.

A prečo vy k ruským šilháte, Slováci, hraniciam?

Šeplety vy! Zdáliž Rusko nemáte doma?

57. Stredovek.

Luhať mu bolo ctnosťou,

všetko veriť povinnosťou,

modliť sa a lúpiť pobožnosťou.

58. Vznik nových škôl na Slovensku.

Už ku školám hojným prijdu teraz iste Slováci;

bo školami sporné v národu stránky zovú.

59. Bezzákladné Uhorsko.

Že spravedelnosť len državám vraj slúži za základ;

bez všetkého by tak základu stály Uhry.

60. Marné hrozby.

Povedajú Uhri, povedajú,

že tých Rusov všetkých porúbajú;

porúbali by, ale to bieda,

že sa medveď púdlikovi nedá.

61. Mojím klebetníkom.

Dosť vás, jenž na moje strežete diela metlami úškläb;

než kde je ten, čoby sám národu lepšie podal?

62. Pohrobná sláva.

Po smrti len sľubujú prajní mi slávu Slováci;

po smrti tiež ja hľadať zásluhy ďalšie budem.

63. Moja potecha.

Keď zriem, aké sa naším najviac diela ľúbia Slovákom,

nuš nedbám, že sa im nikdy neľúbia moje.

64. Otázka na Umku.

Čímže radíš pevcov nám odmeniť, Umko, slovenských?

Postaviť im skvostný dajte počestne — špitáľ.

65. Prosba ku básnikom.

Rozkoša dosť už a dosť vaše nám zaopatrily piesne,

básnici; ráčte teraz potešiť nás trošku mlčaniem.

66. Sloboda tlače.

Pekná vec sloboda tlače. Od kedy prišla žadúca,

sú čarbákmi plné všetky žaláre riadom.

67. Biblia.

Pre svoju vo knize tej shľaduje vieru dôkazy každý;

i hľadané každý dôkazy najde tuto.

68. Nová šľachta.

Už je po šľachte rodu, platná však i teď je osobná.

Šľachta snaď zásluh? To nie, no šľachta zrady.

69. Kdeby mal zasedať český snem.

Má-li snem sídlom moci byť po pravde državnej,

váš v synagógu snem hneďky preneste, Češi.

70. Chlapcopoklonstvo.

Ešte Slováci žijú a budú žiť do smrti iste;

len chlapcom slušnú starci nech úctu dajú.

71. Slovák nemôže nebyť zradcom.

Keď si Slovák a svoj neženeš skonu do tlamy národ,

zradne krajnu vydať chceš neomýlne Rusom.